Každý to niekedy zažil.

Vieš, že by si mal odpovedať na e-mail. Začať písať seminárku. Upratať. Zavolať. Vybaviť dôležitú vec.

Namiesto toho otvoríš Instagram. Uvaríš si kávu. Zrazu je potrebné vytriediť fotky. Alebo zistíš, že práve teraz je ideálna chvíľa upratať celú kuchyňu.

A večer príde nepríjemný pocit:

„Zase som nič neurobil.“

Tomuto sa hovorí prokrastinácia. A prekvapivo nemá toľko spoločného s lenivosťou, ako si väčšina ľudí myslí.

Čo je vlastne prokrastinácia?

Prokrastinácia je opakované odkladanie dôležitých úloh, hoci vieme, že nám to neskôr prinesie stres alebo problémy.

Mozog si jednoducho vyberá činnosť, ktorá je práve teraz príjemnejšia.

Krátkodobo sa nám uľaví.

Dlhodobo sa ale stres väčšinou ešte zväčší.

Prečo prokrastinujeme?

Najčastejšia príčina nie je nedostatok disciplíny.

Je to snaha vyhnúť sa nepríjemným emóciám.

Napríklad:

• strach zo zlyhania,

• perfekcionizmus,

• neistota,

• zahltenie,

• únava,

• nuda,

• príliš veľká úloha.

Mozog prirodzene hľadá rýchlejšiu odmenu.

Preto je oveľa jednoduchšie otvoriť sociálne siete než začať s nepríjemnou prácou.

Čo sa deje v mozgu?

Náš mozog miluje okamžité odmeny.

Keď dokončíš krátke video alebo otvoríš novú notifikáciu, dostaneš malú dávku dopamínu.

Naopak, dlhodobé úlohy prinášajú odmenu až neskôr.

Mozog preto často volí jednoduchšiu cestu.

Nie preto, že si lenivý.

Pretože je tak evolučne nastavený.

Ako spoznáš, že ide o prokrastináciu?

Možno sa spoznáš v niektorom z týchto bodov:

• neustále čakáš na „správnu náladu“,

• plánuješ viac, než skutočne robíš,

• začínaš veľa vecí, ale máločo dokončíš,

• odkladáš aj úlohy, ktoré zaberú len pár minút,

• stres z odkladania je väčší ako samotná úloha.

Ako s prokrastináciou bojovať?

Začni naozaj malým krokom

Nemusíš napísať celý článok.

Stačí otvoriť dokument.

Mozog oveľa ľahšie pokračuje v niečom, čo už začalo.

Rozdeľ veľké úlohy

Namiesto:

„Napísať prezentáciu.“

skús:

• otvoriť PowerPoint,

• vytvoriť prvý slide,

• napísať nadpis.

Každý dokončený krok dáva mozgu pocit pokroku.

Nečakaj na motiváciu

Motivácia často prichádza až po začatí práce.

Nie pred ňou.

Obmedz rýchle odmeny

Telefón, notifikácie alebo sociálne siete sú pre mozog veľmi silní konkurenti.

Keď ich odstrániš z dosahu, začne sa sústredenie zlepšovať.

Prestaň chcieť dokonalosť

Perfekcionizmus je častou príčinou odkladania.

Hotové je takmer vždy lepšie ako dokonalé.

Zaujímavosti o prokrastinácii

• Prokrastinácia súvisí viac s reguláciou emócií než s riadením času.

• Čím väčší stres človek cíti, tým častejšie má tendenciu odkladať.

• Nedostatok spánku zhoršuje rozhodovanie a zvyšuje pravdepodobnosť prokrastinácie.

• Časté prepínanie medzi úlohami znižuje produktivitu aj schopnosť udržať pozornosť.

• Malé dokončené úlohy môžu zvýšiť pocit pokroku a uľahčiť začiatok tých väčších.

Nejde o lenivosť

Prokrastinácia nie je dôkaz slabej vôle.

Je to spôsob, akým sa mozog snaží uniknúť nepríjemným pocitom.

Dobrou správou je, že sa s ňou dá pracovať.

Nie tým, že na seba budeš prísnejší.

Ale tým, že pochopíš, prečo tvoj mozog odkladá, a ponúkneš mu jednoduchšiu cestu, ako začať.

Záver

Nemusíš dnes dokončiť všetko.

Stačí urobiť prvý krok.

Práve ten býva často najťažší – a zároveň najdôležitejší.